Melancholický svet

20. července 2013 v 23:19 | Emanuel B. Sarkastický |  Básne
Emanuel sa po dlhej dobe odriekania a kajania sa, si zapojil drát inteligencie a kreativity do svojho zúboženého tela.( Na kolenách Vás prosí, aby ste počas čítania nemysleli, kde ten kábel našiel svoje miesto) Preto Vás, veľkú masu ctených čitateľov zdraví a s radosťou sa vašemu potlesku klania. Po dlhej dobe prispieva básňou a praje príjemné čítanie.

Melancholický svet

Mojim pohľadom melancholický svet,
ukrytý v zmenšujúcej sa krabičke
Krásny melancholický svet,
ktorý neukážeš nikdy svojej mamičke.

Ukrýva sa na zjazvených rukách
uschovaný pred svetom
žijem v krásnych mukách
a ruky si schovávam pred svetlom.

Snívam svoj melancholický sen
nemozem nic slubovať
snívam ho aj cez deň
neviem ho pochovať
Neviem odstrániť myšlienky,
ktoré vedú k depresií.

Snívam,
už len snívam
Neviem čo je realita
Ale veď to je naprostá banalita.

Skrývam sa pred svetlom
tma je môj život
dožívam pod kreslom
a čakám na duše sykot.

Ten melancholický život
nikto neviem aký je
dokým si ho človek nezažije.
 

Sobota. Koncert. Deň hejterov

8. května 2013 v 14:37 | Juliana Kalabášová (07.08.2012) |  BLOG
No tak konečne som sa dostala k tomu že sem môžem napísať čo sa stalo počas tej vyjebanej soboty. Prišla som do nášho malebného mestečka o siedmej kde som sa mala stretnúť s mojím dobrým kamarátom Hastrmanom. Keď som tam došla a zistila som že Hastrman je ožratý úplne na sračky tak som si pomyslela že toto ešte bude ťažký večer. Šli sme spolu na koncert jednej známej kapely z nášho mestečka ktorá sa nazýva Arzén. Prídeme tam s Hastrmanom ktorý ma vkuse obchytkával a zistím že je tam Rabec(bývalý) aj s pani Rabčiakovou? No skoro ma vyjebalo na mieste. Po nejakej dobe ukrutnej nudy ma prišla zachrániť Buča ktorá tam zbadala Lakocinku (ktorú sa už dlhšiu dobu snaží zbaliť) ako tam má velice blízko ku nejakej vyjebanej Dojke od kráv. A bolo to tam.. Nervy jak hovado... A tak sme celý večer nič iné nerobili iba pičovali ako také choré vrany a pili pivo a fajčili jednu od druhej.
Ja na Rabca: "Pozri Buča aký je Rabec šťastný! Rabčiaková mu dala vyjebaného zrna."
Buča keď nevedela nájsť Lakocinku a Dojku: "Kde je dojka vyjebaná? Asi sa šli pojebať na seno. Taký ten kravský štýl."
No a podobné hejtujúce odkazy na tieto dva krásne páry.
Ako sa tak večer končí kapela zahlási: Musíme dohrať, čas nás nepustí.
Ja: Kokot vas čas nepustí, hrať sa vám nechce vy piče vyjebané.
......................................................................................
Na druhý deň večer na nete. Julianin status: Sorry teda, že nie som vyjebaná dojka od kráv!

Juliana: Lakocinka mi pise
Ja: ale kokot
Juliana: :DDDDDDDDDD
na čo
preboha
ja mu jebem jeho kamaratstvo ked chcem z nim šukat
Ja: by sa mi to ani čitať nechcelo
Juliana: :DDDDDDDDDDDDDDDDDDD
dalsi hlod
toto ide na spagety
Juliana: spomeniem ..dojku?
:F
Dojka
to je v piči
Ja: tak asi žee
Juliana: ale jako
:d
vazne ju mam spomenut?:D
s Lakocinkou si piseme..a ja ze na konzerte bude VIP
a myslim si
vyjebany imbecilsky pičus
"dostanem zvlast naramok?"...dostanes po hube
co som mu zabeu "hej, vyrobim ho pre teba..specialny..budem ho nosit mesiac..a potom ti ho dam..taky špinavy a spoteny"
nemozem si z nim pisat lebo ho budem hejtovat..a budem mu nakladat:D
Ja: tak mu neodpiš proste
kokotkovi
Juliana: nie ked bude odpisovat ja mu odpisem..
!
na truc
do pici
fakt ..sa mi asi vsetko vracia..
je to uz divne
lebo sak ked som bola s masom..tak on ma chcel..a ja som zacala chodit vonka s punkacom..a chcela som jeho...to iste mi spravil punkac len 100razy horsie..a chcela som s masom byt kamoska..to iste je s lakocinkou aj on chce byt so mnou:D
hej.. a ty mš tiež v piči cele jeho kamaratstvo
Lakocina ze "cchem veceru"..a ja ze...uvar si..alebo povedz frajerke
:DDDDDDDDDDDDDD
dojke
Ja: hhhhhhhhhh ine napeky
čooooo siiiii
Juliana: som zvedava co nadeli
na toto
jezis..preco mi zvysuje tlak takto na vecer
ze si mam prist zobrat ale kedze ty si ochotna vsetko tak poprosim donasku domov
nechcem mu napisat ze mu donesem nasrane v krabici ale budem musjet
Ja: hhhhh nedava ti inu možnosť akože.. strašne jebe bubny
idem spať..
teda
vyfapovať si
a potom spať
Juliana: nehas ma tu s hyenou??
Napisem Lakocinke :vješčo ale ja nevjem variť..ale ked inak nedaš tak ti možem spraviť kakaovy kolač..taky..svojsky
to bude take od srdca
Ja: dopraj mi trošku spanočku.. dnes som behala po vyjebanom hrade
od rana
vyjebaneho
Juliana: precitaj si co som mu nadelila
Ja: hhhhhhhhhhhhhhhhhh
hhhhhhhhhhhhhhhhhhhh
hhhhhhhhhhhhhhhhhhh
h
hhhhhhhhhhhhhhh
hhhhhhhhhhhhhhhh
hhhhhhhhhhhhhhhhhhh
hhhhhhhhhhhhhhhhh
plačeeeem
Juliana: neh tam ide pojebat dojku
Ja: v maštali

Rodinné návštevy

8. května 2013 v 14:26 | Juliana Kalabášová |  BLOG
Milujem rodinné návštevy. Všade je bordel, moja matka šalie, nikdy nemám súkromie a minimálne zopár hodín sa musím tváriť že ma tie ich drísty pri káve velice zaujímajú. Krásne je že sa na jednu takúto krásnu návštevu môžem onedlho tešiť. Plánuje k nám totižto zavítať moja najobľúbenejšia teta Želmíra. Vždy keď sa s touto ženou stretnem dopadne to tak že sa neskutočne pohádame a potom sa po koniec jej pobytu v našom dome úspešne ignorujeme. Najkrajšie ale bolo keď nás takto asi pred rokom navštívila matkina sesternica Alica Gálová ktorá mala zjavnú potrebu nám všetkým porozprávať aký je jej život úžasný.
Prišla na svojom fáre veľkom asi ako dom aj so svojím manželom a dvoma dcérami ktoré mali obidve tie isté červeno čierne kostýmy (asi im ich vyberala mamička predpokladám).
Alica Gálová je neúspešná ujačaná speváčka ktorá vo svojom obore nikdy nedosiahla nejaké zjavné úspechy. Peniaze dostáva od jej manžela. Mám s tou ženou takú milú príhodu. Prechádzala som sa s mojím tatkom po Košiciach keď tu zrazu stretneme náš šťastný pár Alicu a Martina Gálovcov. Pozdravíme sa keď sa tu zrazu drahá Alica opýta môjho tatka kto som. Môj otec a Martin Gál potlačia výbuch smiechu a môj otec pohotovo odpovedá: "Toto je moja nová priateľka Kristína". Ona stále suverénne podáva ruku 16 ročnému dievčaťu. Potom sa všetci rozosmiali a povedali sme jej pravdu. Škoda no.. asi sme jej pokazili dobrý klep. (akurát mne je z tej príhody ešte stále na grcanie).
No ale táto žena aj so svojím milovaným manželom sa ku nám usadili na terase na záhradku a v tej chvíli sa začali moje štyri hodiny utrpenia. Po začiatočných obligáciách typu aký máte pekný dom a kde ste kúpili tie záclony mohla Alica konečne začať rozprávať o sebe, svojich deťoch, a svojej rodine.
Po pol hodine sme sa dozvedeli aké úžasné je mať za manžela starostu. Nie že by Martin nebol fajn chlap, to zas nie. Pôsobí ako totálny prostáčik s IQ 50 ale ten chlap na to má. Veď ten chlap na tej politike poriadne zakešoval. A to nedokáže každý.
Ďalšiu hodinu sme porovnávali jej dcéry so mnou. Jedna chodí na obchodnú (ona by kľudne mohla isť na gympel ale keď ona tak strašne chcela ísť na obchodnú lebo ju to taaak strašne baví)a jedna na gympel pričom obidve sa venujú krasokorčuľovaniu a tiež chodia do kresťanského spolku. Po úvodnej hodine o svojich deťoch sa ma začala pýtať čo robím ja.
Alica: "No Juliana a ty navštevuješ akú školu?"
Ja: "Gympel..."
Alica: "Vidíš presne ako moja dcéra Lucia, to si budete rozumieť hihihi. A aj si mala nejaké zlé známky?"
Ja: "Hej jednu trojku som mala."
Alica: "Noo aj Lucinka mala jednu trojku. Z nemčiny, učiteľ na nej stášne sedí (chúďatko.. žiak za to nikdy nemôže). Noo a akým športom sa venuješ?"
Ja: "Žiadnym. Na také veci ja nemám čas."
Alica: "Ani cez víkend nie?"
Ja: "Veď mám kamarátov. Kedy sa mám s nimi akože stretávať?"
Alica: "Aj moje dcéry majú kamarátov. V kresťanskom spolku! Kam sa chodíš ty zabávať?
Ja: "Krčmy koncety a táák."
Alica: "Takže ty máš rada hudbu? Aj moje dcéry majú rady hudbu!"
Ja: (Kurva mňa to nezaujíma! Prestaň som mnou už konečne komunikovať)
Alica: "V kresťanskom spolku som raz počula jak tam spievali ten rap či ako sa to volá. Normálne tam prídem a oni rapujú o Ježišovi. Ale vieš ako Juliana. Vy ste mladé, vy tomu rozumiete. To ja už sa v takýchto veciach nevyznám."
Ja: "No ja sa tiež nevyznám. Rap nepočúvam a o Ježišovi už vôbec nie."
Alica: "Aha no, ale moje dcéry..... blá blá blá
Vyhrala si Alica. Nemám takú úžasnú rodinku ako ty. Nie som príkladná dcéra na chválenie. Počúvam punk po krčmách a sem tam moc pijem. Nie som zombie dcérka ktorá robí na počkanie všetko čo jej mamička nakáže.
Krásna vec je na tom ale jedna:
O pár dní na to sa prechádzam s tatkom po meste a hovorím mu o mojej návšteve. Tatko iba pokrúti hlavou a povie: "Alica Martina podvádzala. Ledva jej to odpustil. Môže byť iba rada že je do nej Martin tak zaľúbený.
Veru asi každé hovno má svoje muchy!

Samozrejme pridávam pesničku ktorá s týmto článkom nemá ale absolútne nič spoločné:
 


Život je takovej a jinej nebude

8. května 2013 v 14:03 | Juliana Kalabášová |  BLOG
Zdravím inžinieri!
Zas som si len na chvíľu sadla za tento comp aby blog nezapadol prachom a ja som si mohla pripísať jeden dobrý bod za snahu zaznamenávať hovná svojho prostého života. Inak ak čakáte nejaké extravagantné príbehy, tak sa žiadne nekonajú. Život ide pomaly ale isto. Zato Giľda by o tom svojomk vedela rozprávať a rozprávať ako môžete vidieť v predchádzajúcom článku. Márgita tiež skóruje ale nejakým tým kamarátskym paktom som sľúbila že sa o tomto nebudem zatiaľ vyjadrovať. Ja som konečne bez lásky a bez chlapa a absolútne vôbec ma to nesere aj keď moje libido samozrejme hovorí niečo iné. Ale aspoň sa môžem pokojne a bez problémov učiť každý deň na frašku menom maturita a nič ma nevyrušuje. Žiadne vysedávanie na fuckbučíku a nadšené odpisovanie ktoré ma ukracuje o vzácne hodiny môjho života ktoré by som mohla stráviť učením. Tak si dnes len prelistujem a naučím sa učivečko čo sme sa učili rok a pol a môžem ísť spokojne spinkať bez jedinej výčitky svedomia. Túto baladu o hovne len ukončím rozhovorom King of Cock a Márgity:
King of Cock: zmokneme
budeš vlhka


Márgita: odpoviem ti troma spôsobmi
ako uplne prasa- to budem aj bez toho,
ako mierne prasa- ved a to je zle ?
...a ako slusne prasa- to nevadi

Giľda love story pokračuje

7. května 2013 v 23:06 | Giľda Rogavója |  BLOG
-O Giľdinom kamarátstve s Punkym sa dozviete TU

Áno, som piča s veľkým Péé!
Kde by som začala? O mojom kamarátovi Punkymu ste už čo to počuli...neviem ani kde som skončila naposledy, lebo sa toho zomlelo už strašne veľa...proste nejaké to ,,doučovanie" pred maturitou...koncerty a ták...keď tu zrazu som sa ocitla na Slížoch, na ktoré som sa dostavila s ďalším mojim kamarátom, teraz už naozaj kamarátom H...celý koncert bol super, zaláskovaná som sa s Punkym zabávala, muckali sme sa ako také hrdličky. Proste všetko bolo takmer dokonalé. Pomimo iného som mala česť aj s jeho bývalou, čo teda bol zážitok...neviem ako by som ju popísala ale sedlaňa Kačena ju teda vystihuje dosť podrobne myslím. Týmto stretnutím sa mi aspoň dvihlo ego, fakt nechápem čo na nej videl, keďže ako som počula, ani sprdiečko nemala ktovie aké čisté. Ale nie o nej som chcela...po koncerte som ešte s Punkym a H išla do takej krčmičôčky, klubu alebo kerá chmára to bola, to je aj tak úplne jedno. Sedeli sme, pili pivo a čakali na spoj domov... Ako sme si tak sedkali s Punkym vo vrúcnom objatí, začali sme spomínať na staré časy (ktoré máte podrobne popísané v iných článkoch), ako sme sa zoznámili, spoznávali atď. Tak ma zrazu napadlo vytiahnuť s môjho miláčika koľko takých kamarátok ako ja, ešte má, (samozrejme zo srandy). Keďže mi to nikdy nejak verejne nepriznal. Punky sa zasmial a s iróniou v hlase sa ma opýtal, či aj so mnou. Ja že samozrejme. A podľa jeho reakcie som čakala odpoveď v štýle: ,,Veď len teba..." Nie som naivná, ale skutočne to tak vyzeralo, že povie niečo také. Ale hovno! Punky prehodil slinu a s pokojom a prehľadom mi oznámil, že dve. Mňa akoby oblejete horúcou vodou. Nech sa páči, povedal mi to, akoby si práve kúpil nové ponožky a ja ho mám za to akože pochváliť. Po tomto vyznaní sa navyše chcel cuckať ďalej, začal ma hladkať, mojkať, pýtal sa ma, čo sa mi stalo, že som tak zrazu zmĺkla a podobné srandičky, akoby nič. Ja som sa ledva krotila ale ako tak som udržiavala svoje emócie a tých pár sĺz, ktoré mi vyhŕkli si Punky hádam ani nevšimol. Po dlhom pchaní sa mi do riti to nakoniec vzdal a ľahol si mi na kolená. Vtedy som si vydýchla, že sa už nemusím pretvarovať a mierne som si poplakala. Keďže som tam nemala svoje ženy, ako vhodný objekt mi prišiel môj kamarát H, ktorý keď si všimol, že som nejaká ošmeknutá, sadol si ku mne a objal ma. Nič mi nepadlo lepšie vhod ako toto. A tak som tam strávila pár minút, bez trápnych slov v objatí H. Po celej tejto paráde, čo Punky predviedol, som v ten moment necítila nič, nič som ani neriešila, hoci mi to bolo celé ľúto, s H mi v tomto momente jednoducho bolo dobre. Ale to by som predsa nebola ja, keby sa mi môj hovnový život ešte viacej nedohovnuje nejakým ďalším hovnom. Môj zlatučký H ma zrazu začal hladkať po vlasoch, a ani som sa nestihla uvedomiť a už ma pusinkoval. Podotýkam, že Punkáč mi ležal na kolenách! Toto ma zlomilo... Vystrelila som zo sedačky ako taká raketa a utekala na vecko. V pozadí som zahliadla čudujúceho sa Punkyho so slovami, čo sa stalo a kam idem. Nereagovala som, len som odišla. Na záchodoch som si slušne poplakala, cítila som sa ako taká špina, ako hnusná handra, ktorú si chlapi pohadzujú len tak ako ich napadne... Jediné, čo ma povzbudilo bol telefonát s Margitou, po ktorom som sa ako tak ukľudnila a vrátila s tým, že tých pár hodín nejak pretrpím a ,,pánov dokonalých" už v živote nemusím vidieť. Čas ubehol ako nič a vybrali sme sa na spoj. S H som však domov chuť ísť nemala a proste chcela som sa s Punkym o tom ešte porozprávať, vytiahnuť z neho o koho ide a ako to myslí. Nemalo to však význam, keďže on sa o tom nejak baviť ani nechcel. Keď sme sa lúčili, ešte ma silno objal a nechcel pustiť, kým som mu nedala pusu. Dobre, dala som, nech je spoko a konečne som sa dotrepala k tatkovi do roboty. Na ďalší deň, po tom, čo som sa z toho vyspala, som to začala na FB hneď riešiť. Vedela som, že toto nie je pre mňa a celé sa mi to hnusilo, bol to pre mňa šok a s Punkym som to okamžite ukončila. Jeho reakcia na moju kilometrovú správu, o tom,že ho už nikdy nechcem vidieť a že to bol jeden veľký omyl, bola presne takáto, citujem: ,,ok, ale ešte raz to budeš musieť prežiť, náramky a tričko" (ktoré mal u mňa v úschovni). Absolútne ho nesralo nič... proste nič sa nestalo, pol roka sme sa jebali, ťahali a v ňom to nič nezanechalo. A to ma sralo najviac. Nemusím podotýkať, že počas toho ako prášil mňa, prášil ešte jednu. Ale to ma koniec koncov ani tak netrápilo. Presne dva týždne zo mňa bola troska, hovno plávajúce v žumpe, možno ešte horšie. Nerobila som nič, len žrala, srala, spala a plakala. Neviem, ale strašne ma to celé vzalo, to je tak, keď človek začne mať toho druhého radšej..., nič ma vtedy nebavilo. Keď tu zrazu sme si začali písať. Bolo mi zle, ale keď sme si písali, začala som sa ukľudňovať a prakticky aj náš vzťah začínal byť celkom OK. Nakoniec sme sa nejak dohodli na tom, že ku mne príde po tie náramky a tričko (aj keď mi Juliána poradila, že to mám predať na Bazoši, alebo ho pozvať k sebe a vyhodiť mu to z okna do tej jeho prašivej hlavy, ja som taká neni, nemohla som byť hnusná, chcela som byť s ním po tom všetkom kamarátka) a že sa tak nejak uzmierime, pozrieme film. Obaja sme nevedeli, čo od toho očakávať, ale ja som čakala všetko a na to som bola aj pripravená, po tom všetkom mi to bolo aj jedno a bola strašne nadržaná a aj keď sa mi to hnusilo, prebehla mi v hlave myšlienka, že ho ešte raz vyprášim. Punky prišiel,stretli sme sa v meste, niečo si chcel kúpiť, behli sme do obchodu a pak šli k nám. Keď som ho videla, pravdu povediac mi padla sánka, pretože škrečková brada padla v boji a bol oholený, len s miernym zarastením, ktoré vyzeralo ozaj super, dokonca mám pocit, že mal opravené tie hnilé zuby Vyzeralo to fajn, aj keď medzi nami vládlo celkom veľké napätie. Najedli sme sa, pozreli film. Nadišla noc a pobrali sme sa spať. Nikto sa nikoho nič nepýtal, jednoducho sme si vedľa seba ľahli, on si ma objal a zaspali sme. Ešte som cítila ako mi pár krát dal pusu na líce, ale nevšímala som si to. Ráno sme vstali a ja neviem ako sa to stalo, začali sme sa bozkávať a ako som predtým tušila, došlo k tomu, že sme spolu zase spali. Je to zvrátené, ja viem...ale to bol taký sex!!!!! Proste po tom všetkom pojebanom trápení som konečne nad ničím nerozmýšľala, len ako si to užiť, bolo mi jedno, že má ešte jednu, fakt mi to v tom momente bolo ukradnuté, vykašľala som sa na všetko, svoje zásady, reči a proste na všetko, čo som doteraz riešila. Ja ak som sa nespravila počas toho aspoň 500x tak ani raz...to bola trtkačka môjho života! Úžasné niečo! Aj Punky bol hotový úplne, neskutočne spotený a mokrý zo mňa víťazoslávne zliezol. Môžem povedať, že aj keď hneď môj prvý sex bol super, toto presiahlo všetko a mám pocit že len tak ľahko už nič podobné nezažijem. Teraz prichádza čas na to, aby som sa ospravedlnila mojim kamoškám, že som ich celkom dlho odrbávala a o tomto som im doteraz nič nepovedala, aj keď niečo tušili, pretože počas Punkyho návštevy sa im nejak nezdalo, čo doma robím počas voľných dní, keďže som ani na FB nechodila, ale myslím, že by ich nenapadlo, že dokážem byť taká hyena a po tom všetkom s nim v kľude prášiť. Baby, fakt mi prepáčte, ale hanbila som sa a ani som nevedela, čo vlastne sama chcem. Dúfam, že po tomto, čo si toto prečítate ma nezabijete., mám vás rada a od tohto momentu vám budem hovoriť všetko, úplne všetko, pretože to naozaj môžem povedať len vám a tomuto hovnovému blogu. Ok, to by bolo k môjmu vrúcnemu vyznaniu. Po našom excelujúcom výkone Punky skočil do sprchy a ponáhľal sa na bus, bolo mi aj celkom jedno, že ide domov, to čo som chcela, som dostala a nič viac som nepotrebovala. Samozrejme, Punky je kokod, zle si pozrel busy a ďalší spoj mu išiel až o 5 hodín. Zavolal teda kamošovi, nech poňho príde, kamoš prišiel spolu s frajerkou. Pretože ona bola tiež v tom, že sme to ukončili, keď nás zbadala, skoro spadla z nôh, šak čo, prišli sme sa ako najmilujúcejší párik ruka v ruke. Potom sme si každý deň písali, tak ako doteraz, ale už ma nič nesralo...zaujímalo ma iba kedy ma príde opäť vyprášiť...No a dnes sme si písali opäť. Povedala som mu to o H, z čoho bol celkom prekvapkaný, ale nakoniec uznal, že spolu nechodíme a môžem si robiť čo chcem. Napriek tomu som ho uistila, že nič také som v pláne nemala a že pokiaľ sa s niekym už jebem tak len s ním, že mi to stačí. Na to on začal tak mierne načrtávať, že čo budem robiť, keď ho nebude. Ja som mu na to odvetila niečo v štýle, že to prežijem a že chlapov chodí po svete dosť, ale že zatiaľ mi je fajn. Povedal mi na to, že to mám dobre vymyslené ale, že on donekonečna tiež nebude a že s ním nemám počítať...stále sa vyjadroval ako čistý kokod, tak som niečo začala tušiť. Opýtala som sa ho na rovinu, či chce nejakú ženu, lebo že chodí okolo toho ako okolo teplého hovna a že ja si nič domýšľať neplánujem ako som to robila doteraz. Tak to z neho vypadlo, ako hovno z hladného psa. Túži po nejakej dievčine, ale ešte nevie čo bude a či aj ona túži po ňom. Ja som mu na to povedala, že to mohol povedať skôr a tento cirkus okolo toho nemusel byť. Lenže on mi to nepovedal preto, lebo viete, keby náhodou z tej dievčiny nič nie je, ako kamarátka som fajn. Tak som sa ho teda opýtala, čo odo mňa teraz očakáva. Prekvapujúco to riešim s chladnou hlavou a fakt jediné, čo ma teraz zaujíma je to, či si ešte zajebeme. Som hnusná, ale fakt je to fajn pocit, neriešiť kokotiny. Povedala som mu, že mu to nemienim kaziť, že pokiaľ nechce, nemusíme sa už stretnúť, aby to zbytočne nevyvolávalo komplikácie, ale pokiaľ chce, som za. Aj keď celkom nerozumiem tomu, ako dokáže mať niekoho rád a pritom sa riešiť kade tade...že ja som síce zlá, ale že sa riešim len s ním. Punky sa mi vyjadril, že šak zatiaľ s ňou nechodí a nemá nikoho ani rád, že je to len možnosť. Uzavrela by som to tak, že čiko si našiel čipi a máme naozaj skvelý kamarátsky vzťah. Hh som piča a možno aj hnusná kurva, keď toto tolerujem, ale ten posratý sex mi za to stojí!

Napité historky 1. diel

3. května 2013 v 18:31 | Juliana Kalabášová |  BLOG
Paľo...Paľo Rochniak ty bookmaker zo Sovietskeho zväzu zmizni do p°če! Aby som to zhrnula... Počúvam Kontrafakt a uvažujem nad tým ako veľmi budem v piči pri maturite a myslím si že nám už z toho celkom kvalitne prepína. Ale preto to som písať nezačala. Keďže zmysluplný článok môžete čakať až po maturite rozhodla som sa zhrnúť aspoň nejaké tie krásne napité perličky z našej partie a okolia:
-Raz keď bola Hello Kitty na diskotéke so svojou kamarátkou. Ako tak tancovala chytil ju pocit na mikciu ale rozhodla sa túto príležitosť využiť aj na to aby si na záchodoch potajme odpila z domácka ktoré si priniesla. Tak rýchlo zavolala svoju kamarátku a zavreli sa do kabínky. Tam si stiahla nohavice vycikala sa všetko jak má byť a jej kamarátka zatiaľ vyberala fľašku a brzdu z tašky. Potom si teda šli odpiť keď zrazu cítia vodu na zemi: "čo tečie hajzel?" pomysleli si. Potom im ale došla krutá pravda. Hello Kitty si totižto nevšimla že ten hajzel bol zavretý teda keď cikala tak to všetko stekalo na zem a na jej nohavice. A tak bola až do konca večera s mokrými nohavicami na diskotéke.
- Trošku sme sa čudovali keď to Hello Kitty hneď bez problémov povedala svojmu frajerovi. Vŕtalo nám v hlave či sa vôbec nehanbí alebo kde je pes zakopaný. Potom sme si ale spomenuli na príhodu ktorú by asi lepšie vedela popísať naša kamarátka Giľdička. Na našom školskom výlete sme totižto vytuhli každý na mieste ktoré nám bolo najbližšie a nie tam kde sme mali. Tak nám Giľda zaspala v izbe kde mali spať iba chalani. V pohode si drichmala až do chvíle keď sa zobudila na to že prší. V izbe... Pointa bola v tom že nepršalo! To frajer Hello Kitty šťal na posteľ vedľa Giľdy.
-Keď už hovorím o Giľde nedá mi nespomenúť ako sa jeden večer úplne napitá stratila. Teda nie že by sa predtým nikdy nestratila. To je niečo ako jej tradícia stratiť sa minimálne na hodinu každý večer. Nezdvíhať mobil a srať na svoje kamarátky a na to že sa o ňu boja. Tak a ten osudný večer nebol výnimkou. Chladná noc a Giľda taká opitá že nevedela ani poriadne sedieť odišla nevedno kedy nevedno kam. Ja s Márgitou sme ju hľadali. Volali sme jej. Kričali sme všade jej meno a dúfali sme že nás započuje. Mali sme strach lebo jej stav nebol práve najlepší. Keď sa ale konečne asi o pol druhej ráno našli pýtali sme sa kde bola: "Noo ja som čakala v rade na vyšetrenie u rádiológa." Akože wtf?
-A preto že mám veľmi rada aj Hello Kitty prezradím vám jednu perličku ešte aj na ňu. Na Silvestra keď so svojím frajerom pili si ho taká dobre napitá zavolala bokom so slovami: "Poooď, poooď..." Tak náš frajerko neváhal a v domnení že jeho frajerka by s ním asi rada robila nejaké intímnosti ju teda nasledoval. Keď už boli tak obďaleč tak ho Hello Kitty zastavila. Frajer čakal čo sa bude diať. Vtedy si Hello Kitty pred ním poriadnu ujebala a začala sa smiať. To bola celá pointa prečo si ho zavolala bokom.
-A nakoniec by som rada spomenula príhodu jednej dievčiny z Česka ktorá sa taktiež stratila opitá svojim kamarátom. Keď sa po polhodine našla nebola sama. Pod jednou pazuchou niesla psa a pod druhou mačku. Ukradla ich niekomu z dvoru a odniesla si ich zo sebou. Najhoršie bolo že keď vytriezvela tak si nepamätala z ktorého dvoru ich ukradla.
Samozrejme je toho oveľa viac ale v tejto chvíli to myslím úplne stačí. Ak máte vy nejakú dobrú historku. Neostýchajte sa pochváliť :)

Hovná môjho života

21. dubna 2013 v 12:16 | Juliana Kalabášová |  BLOG
Čaute kamaráti. Som plne zanepráznená maturitami a preto vôbec nemám čas na blogovanie. Píšem to tu medzi teoretickými otázkami z matematiky a slovíčkami z angličtiny. Písanie mi ale už strašne chýba a rada by som napísala nový diel Kúzelníka Adriána aby ho nikto nečítal. Ale povinnosti sú teraz prednejšie pred hobby. Každopádne tento článok som napísala 4.11. 2012 takže nech sa páči. Užite si to. Možno aspoň spoznáte ako sa odvtedy zmenil môj postoj k životu.

Nejako si neviem pomôcť a stále musím myslieť na prázdniny a v podstate na úplne všetky veci minulé. Asi som sa už konečne dostávam do štádia kedy som bola v lepších hovnách v minulosti ako som teraz a pomaly som zo všetkého úplne na prášky. Celý môj život pozostáva z otročenia a spánku a potom zas otročenia a spánku a potom slopania od piatku až po sobotu aby bol život aspoň trošku znesiteľný. Navyše je to tu neustále kričanie tých kokotov za to že sa neučíme a neustále písomky a úplne nechutná únava ktorá je tu stále prítomná. A tak tu sedím na stoličke a počúvam Sentry a uvažujem čo robím v živote tak strašne zle. Ako sa dá existovať v tejto spoločnosti kde som z 90% obklopená samými kokotmi s vypnutým mozgom. Poslednú dobu som zistila že nechcem robiť vo výskume lebo vlastne ja nechcem pomáhať ľuďom. Niekedy sa mi predstava pracovania vo farmaceutickom priemysle celkom hnusila a to hlavne kvôli tomu že sa mi zdá nanajvýš hyenske oberať hlupákov aj o ich posledné peniaze ale teraz sa to už zjavne nezdá až taký zlý nápad. Problém je že moja jediná motivácie prečo som sa vôbec učila bola že som chcela niečo naozaj dosiahnuť. Teraz už taký problém nanešťastie nemám takže sa mi chce učiť asi tak veľmi ako sa mi chcelo učiť na základke. A to som na základke chodila nadrbaná ešte aj do školy. Takže sa moje učebné výsledky prepadli na veľmi nízke priečky. Je vôbec dôležité sa snažiť niečo zmeniť v spoločnosti ktorá uznáva tak neskutočne chabé hodnoty. Veď povážte samy čo všetko je tu úplne na piču! Zas na druhej strane aj Ghandi povedal že musíme byť zmenou ktorú chceme vo svete vidieť. Takže jediné čo ma napadá v tejto chvíli je nejako sa snažiť zastaviť svoje myšlienky a obavy a počkať kým budem múdrejšia. Lebo teraz som iba jeden smutný alkoholik ktorému sa nechce ani žiť.

Ričiho snaženie

14. dubna 2013 v 9:08 | Juliana Kalabášová |  BLOG
Ahojte vlčáci,
Ružička ktorú som dostala na narodeniny pomaly odkvitá a ja si začínam uvedomovať že mám 19 rokov a maturitu na krku nie som ešte prijatá na žiadnu výšku a čakajú ma týždne tvrdej práce. A tak týmto zahajujem koniec alkoholického bláznenia a super alkoholických historiek až do doby, keď budeme mať po mature a budem veselo chlastať na chate s našimi spolužiakmi.
Tak mám teraz poslednú možnosť sa s vami podeliť o jednu alkoholickú story. Bol to náš posledný deň ktorý sme mohli stráviť s Nemcami presnejšie bol piatok podvečer. Všetci sme sa zhodli na tom že musíme tým Germáncom ukázať ako to vyzerá keď ideme "na fľašu". Keďže v ten deň akurát poriadne lialo stáli sme pod prístreškom a chlastali sme nejakú tú vodku a domáce všetci ako jedna veľká nemecko-slovenská grupa. Hood keď bol trošku viac napitý nezabudol na celú ulicu vybliakavať: "A bi! A bi! A bi Maďara do hlavy!"Ja som strávila väčšinu večera s Lojlenzom len na margo spomeniem že je to homosexuál tak som sa mimoriadne snažila zapôsobiť. Vždy som totižto chcela mať teplého kamaráta a keď sa s ním budem musieť rozprávať po anglicky bude to ešte oveľa lepšie. Chudák Lojrenz sa ale dogrcal jak kráľ a ogrcal si celé jeho tričko tak že to vyzeralo fakt vtipne a tak som s ním musela počkať na taxík a ten ho odviezol až domov.
Potom so zvyšok večera strávila s Ričim. Samozrejme sa ma ako vždy snažil ošmeknúť. Ja som sa síce nedala ale za to som sa s ním držala za ruky capala som ho po riti a nechala som sa od neho obchytkávať čo je teda dosť už samo o sebe. Musela som sa už len kvôli Miruške. Miruška je inak milé dievča ktoré ma vyslovene znenávidelo od tej doby čo zistila že ma o mňa Riči väčší záujem ako o ňu. Tak keď je piča nech si to vyžere a naschvál som sa úplne zjavne pokúšala o Ričmonda. A ona len čumela! Jak blondínka na integrály. Keď už ale prešla nejaká doba a ja som sa s ním stále nechcela ošmekovať rozhodol sa že mi to vráti. Chytil mi ruky a zakusol sa mi ho krku. Keď mi ale vedel držať ruky na jednom mieste a ja som s nimi nevedela ani pohnúť vymenili sme si prekvapené pohľady v štýle wtf? ale to trvalo iba asi 2 sekundy a potom mi začal zas hrýzť do krku. Dosť to bolelo a tak keď mi konečne pustil ruky hneď som mu jednu prijebala do hlavy. Vlastne som ho mlátila všade možne až kým neprišli sbskári a nevyhodili nás z diskotéky.
Na druhý deď Ričiho bolela sánka a môj krk vyzerá ako keby sa mi kosatka snažila odkusnúť hlavu. No proste niečo hrozné! Keď sme si písali na internete zdalo sa ako keby som ho ja nikdy nezačala mlátiť a on mi nikdy neurobil takúto peknú pamiatku len tak zo zášte. Tak keď sa ma matka dnes ráno pýtala prečo mám šál odpovedala som Riči ma pokusal do krku lebo som sa s ním nechcela ošmekovať. Potom som mu jednu prijebala a vyhodili nás z podniku. Tej skoro sánka padla ale potom sa začala dosť hlasno smiať. Kto by to bol povedal?

Luciferov zmysel pre humor 3. časť

11. dubna 2013 v 23:06 | Emanuel B. Sarkastický |  Luciferov zmysel pre humor
Konečne sme sa dostali k veľkej vile postavenej na veľmi dlhej ale úzkej ulici, kde sa nachádzali malé domčeky obyčajných dedinských ľudí. Príde mi to ako utláčanie ich životného priestoru. Popri našej vile boli ich domy kockového tvaru rovnako veľké ako naša predsieň. Naozaj nenávidím luxus a povyšovanie sa nad druhými tým, že zbohatlíci ukazujú načo všetko majú, čo si môžu dovoliť.. Že majú špinavé prachy, ktorými si pokojne môžu utierať ich osraté zadky. Hm...neuvedomujú si podstatu šťastia. Majú ho tí jednoduchí a normálni. Majú lásku a funkčnú rodinu. Majú sami seba. Nie karikatúru človeka. Cvaknutím zámky otvorím dvojkrídlové dvere pripomínajúce venezuelskú telenovelu a pokračujem ďalej v ceste. Magda ma s otvorenými ústami nasleduje. Ona totiž ešte nevidela môj nový domov. Poobzerám sa dookola. Dom je tichý a prázdny. Samozrejme, matka zase nie je doma.

"Poď zavediem ťa do izby. Budeš spať so mnou lebo sa tu ešte stratíš. A kúpeľňu budeš používať len moju. Mama je háklivá, keď sa používa jej kúpeľňa a to nehovorím o kúpeľni pre vzácnych hostí. Odtrhla by ti hlavu." Hovorím a neustále bočím raz doprava a doľava.

Nakoniec vybehnem schodmi hore a otvorím jediné bordové dvere v tomto dome.
"Ubytuj sa tu ja sa zatiaľ zbehnem osprchovať." Poviem Magde a hneď za sebou zatvorím dvere od kúpeľne."
Vyzlečiem si zo seba všetko oblečenie. Vojdem do veľkej rohovej vane. Pustím si teplú vodu a nechám ju nech mi krásne kĺže po pokožke. Čierne lupene. Len lupene objímajúce moju pokožku. Cítila som každý ich dokonalý dotyk naplnený nedokonalosťou. Doplňujú moju temnotu v duši. Nepochopenie, ktoré predsa raz bude pochopené iným nepochopiteľným zmýšľaním. Útek, útek z reality útek pred životom. Utekám aj keď už sily nemám. Musím, raz ma to dohoní a všetko sa začne. Normálny život. Existuje taký vôbec? A keď ho nájdem budem schopná ho žiť? Prečo človek nepochopí ako sa cítim. A čo cítim. Áno cítim len chlad, ktorý mi zviera srdce. Srdce sa preto zmenšuje neuveriteľnou rýchlosťou. Ako by som miesto neho mala malú hrčku. Krv hustne a spomaľuje. Cítim ako sa mi pomaly vlečie končatinami až nakoniec pomaly zastavuje. Dýchanie sa zhoršuje. Hrudník vynecháva nasávanie neodolateľného kyslíka, akoby pod veľkou ťarchou ruky Bolesti nevládal. Je koniec. Vydávam sama sebe verdikt. Zo všetkých tých mukou odrazu cítim prázdnotu. Takú neuveriteľnú prázdnotu, že neviem ako ďalej. Čo mám robiť? Poradí mi konečne niekto? Nikto nie je schopný. Nikto nerozumie. Ani ja sama. Do mojej duše prichádza spokojnosť upokojenie. Lupene pomizli znenávideli ma. Všetko sa postavilo proti mne alebo ja skôr proti nim...

"BUCH!.....BUCH!" búchanie do dverí pripomínajúce tlkot môjho srdca.
"Laura! Laura! Haló, počúvaš ma? Čo tam tak dlho do frasa robíš! Už si tam celú hodinu! Aj ja sa chcem akože osprchovať!"

Okamžite otvorím oči. Cez vodu vidím všetko rozmazane. Vlasy mi bezstarostne plávali vo vode okolo tváre napodobňujúc riasy v mori. Nuž v tomto bolo niečo odlišné. Červené kúsky fľakov vznášajúcich sa na hladine volajúc svojho dravca. Smrť. Kyslík sa mi pomaly ale isto míňa a ja som bezmocná. Som slabá na to aby som zdvihla spod hladiny. Potrebujem kyslík!

"Laura nenúť ma tam vkročiť. Síce som ťa ešte nevidela nahú, nuž dnes to ani nechcem zmeniť!"

"Laura. Ozvi sa prosím! Žiješ vôbec?"

Zúfalstvo ma okamžite premohlo. Srdce však nezvládalo zvýšiť obrátky ani pri prichádzajúcom šoku...adrenalínu. Je koniec. Oči ma pália od vody, ale aj od prichádzajúcich sĺz. A ony bohužiaľ nezvyšujú len obsah vody vo vani, ale aj beznádej v mojom srdci. Tak naspať zatvorím oči a čakám čo ďalej.

Magda pootvorila dvere na kúpeľni. Neverila vlastným očiam. Jej kamarátka... Len bezbranné ležiace nahé telo pod hladinou vody jemne sfarbenej do slabo červena krvi vychádzajúcej z kamarátkinho zápästia. Jej normálne biela pokožka bola ešte belšia a teraz splývala s vaňou. Nebyť kontrastných ryšavých vlasov bola by neviditeľná. Malý vreckový nožík položený na okraji vane sa nečujne zošmykol po krvavej stope na vani. Čľupol takmer nečujne. Hladina vody sa rozvírila. Tým pohybom akoby viac rozvíril pach krvi a vôňu konvalinky.

"Laura ty čupka. Čo ti prehrablo?" pribehla k nej okamžite Magda a vytiahla ju z vody.

Narodeniny

11. dubna 2013 v 20:07 | Juliana Kalabášová |  BLOG
-Stretne sa cigán, metrosexuál, buzerant, bisexuálka, blondínka a bulimička......... nie to vám nejdem hovoriť vtip. To som mala predvčerom v obývačke.
Začalo sa to úplne nenápadne keď mi moja drahá mamička oznámila že sa mieni aj s mojím otčímom odjebať na 3 dni z domu do Tatier. Táto informácia nebola nijako zaujímavá až do tej chvíle kým som nezistila že ten daný týždeň ku nám prídu aj Nemci. A keďže ja som dievča ktoré sa len tak niečoho nezľakne rozhodla som sa drahých Nemčúrov aj s celou mojou triedou pozvať na moju narodeninovú párty ku mne domov, ktorá sa mimochodom konala v ten najpríhodnejší deň na svete teda= pondelok. Utorok sme totižto mali ísť do divadla užiť si trocha kultúry.
-Samozrejme že som pozvala aj moju najlepšiu spolužiačku na svete Hello Kitty. S touto spolužiačkou som sa neraz ošahávala dokonca aj oblizovala na diskotéke čo bola samozrejme jedna z najväčších výhier v mojom živote. Ďalej to boli 3 unikátne nemecké existencie Evelin, Hood a Lojlenz. Keď som prvýkrát stretla Hooda povedal my: "Hi my name is Hood. Mám kokot ako strom." Až vtedy som pochopila aká hardcore párty nás všetkých čaká.
-Párty sme ťahali do 2 ráno. Až kým som ja nezaspala na gauči s notebookom na kolenách a s rukami na klávesnici a Krušpán nezaspal pri sraní na hajzli.
-Tento večer som stihla vyrušiť Márgitu a Januára pri ich šuri muri v izbe kde som chcela len nájsť Ctiborovu tašku ale taktiež aj učiť teplého Lojlenza ako sa robí pizza a masírovala som Hello Kitty hlavu a nohy a vymenili sme si zopár pús. Myslím že som jej skôr mala chuť masírovať fachenu z vnútra ale k tomu našťastie nedošlo.
- Ako blesk z jasného neba sa u mňa v strede večera objavila Giľda ktorá mi dala ten najlepší darček na svete a to tričko s nápisom "Ukáž mi tvoj semenomet". Inak čo sa týka darčekov dostala som taktiež Tesco vanilkový cukor, Majorán, Tesco čokoládu, sódu, prípravok na zavárané uhorky, horčicu a iné. Inak povedané, o darčeky nebola núdza.
-Keď ale Giľda utekala z môjho domu na vlak nezabudla sa riťou napichnúť na náš plot a rozhrnúť si celé legíny a potom tak ísť s deravou riťou domov.
-Ostatní, ktorí u mňa spali, sa o 5 ráno obliekli do oblekov a šiat a vydali sa autobusom až do nášho krásneho mestečka kde sa ešte Krušpán v obleku na najrušnejšej ulici v meste nezabudol vygrcať ako pán.
-Takpovediac zas to bola legendárna akcia a som neskutočne spokojná s tým ako to dopadlo.
Dnes si tak sedím v jedálni a rozprávam sa s Márgitou a Hello Kitty.
Ja: "Môže byť kresťan teplý?"
Margita: "Nemôže."
Ja: "Ale tento je teplý a je kresťan nás dvoch posadol diabol."
Hello Kitty: "Ako to myslíš?"
Ja: "Šak som bi."
Hello Kitty: "Ty si bi?"
Ja v hlave: (nie ja som chladnička)
No pekne! To že sa spolu zajebávame a si to nepamätá pochopím. Ale že ma ona zvádza a ošaháva a ani nevie že som na baby tak to je už moc!
-Samozrejme od otčima som ako vždy musela dostať posratú ružu. Radosť mojich očiach bola zjavná a preto sa to moja mamička snažila nejako zachrániť: "Daj si ju do vázy a vynes si ju do izby. Tam nech to máš pekné."
Ja: "Dobre... Dám si to vedľa keramického hovna a Márgitiných špinavých ponožiek."

*Giľdina modrina od môjho plotu


Kam dál